Je krásny letný deň. V záhrade, na terase pod stromami, sedí muž so ženou, povieva ľahký letný vánok. V nekonečnej diaľke, za rozľahlou pláňou, sa rysuje silueta Paríža. Rozhovor sa môže začať. Muž so ženou si dávajú otázky, vymieňajú odpovede. O sexuálnych skúsenostiach, o spomienkach na detstvo, o podstate leta, o rozdieloch medzi mužom a ženou, medzi ženskou perspektívou a mužským vnímaním. V susednom dome, kúsok od terasy, sedí spisovateľ, predstavuje si dialóg a píše. Alebo je to naopak? Je možné, že mu v skutočnosti tento dlhý, záverečný rozhovor medzi mužom a ženou diktuje dvojica z terasy a Nick Cave mu k tomu hrá na piáno?
